Rastafariánstvo – netradičná podoba náboženstva

Jamajka je v mnohých ohľadoch skutočne unikátnou krajinou a okrem iného v inej vzniklo aj samostatné náboženstvo. A hoci sa rastafariánstvo neskôr rozšírilo aj za hranice ostrova, jeho centrom a domovom najväčších vyznávačov tejto viery, zostáva aj naďalej Jamajka.

Podstata rastafariánstva a jeho prejavy

Prvé náznaky rastafariánstva sa objavujú na prelome 20.-30. rokoch v chudobných štvrtiach väčších miest, ovplyvnené africkými zvykmi a biblickými témami. Pre niektorých Jamajčanov je plnohodnotnou vierou, pre iných skôr spôsobom života spojeným s vegetariánstvom, dredmi, a abstinenciou od alkoholu.

Mnohí prirovnávajú ľudské telo k chrámu, o ktoré sa treba dôkladne starať a preto si ani nestrihajú vlasy ani ich nezväzujú ničím, čo by nepochádzalo z prírody. Zďaleka nie všetci pritom fajčia marihuanu, hoci si to mnoho ľudí myslí. Všetci spoločne ale odmietajú politický útlak a hlásia sa k dedičstvu afrického kontinentu. Celosvetovo rastafiaránstvo dosiaľ najviac preslávil jamajský hudobník Bob Marley.

Rastafariánska viera v sebe spája znaky kresťanstva aj židovstva a jej bohom je Jah. Ten sa mal dvakrát zjaviť na Zemi, prvýkrát v podobe Ježiša čiernej pleti a druhýkrát zosobnený v postave cisára Haile Selassie. Rastafariánci veria v jednotu všetkých ľudí a Afriku, ktorú prezývajú „zion“ považujú za nebo na zemi.

Majú aj vlastnú podobu Biblie, z ktorej sú vynechané pasáže, považované za preukazovanie nadvlády bielych ľudí nad ostatnými rasami. Táto Biblia je známa ako Holy Piby alebo Biblia čierneho muža (Black´s Man Bible). V rámci rastafari existujú aj tri náboženské sekty a tými sú : Bobo Shanti, The Nyahbinghi Order a Twelve Tribes of Israel.

Zaujímavosťou je, že samotní rastafariánci sa takto vôbec neoznačujú, rovnako ako sa im nepáči pojem rastafariánstvo. Odmietajú totiž všetky hnutia zakončené na „stvo“ a „izmus“, ktoré podľa ich názoru patria k nástrojom útlaku bielych ľudí voči ostatným rasám. Preto sa radšej označujú za „rasta“ alebo „rastafari“.

Haile Selassie I., druhý Mesiáš

Ako som už spomenula, etiópskeho vládcu Haile Selassie I. považujú rastafariánci za Mesiáša. Preto sa oficiálne ako dátum začiatku rastafariánstva uvádza 2.november 1930, keďže v tento deň bol Selassie uvedený do svojej funkcie a súčasne je to aj dôvodom, prečo sú farby etiópskej zástavy (zelená, červená, žltá) súčasne jedným z hlavných symbolov rastafariánstva. A vlastne aj samotný názov rastafariánskeho hnutia vznikol z pôvodného mena cisára, ktoré používal až do nástupu na trón, Ras Tafari Makonnen.

Pýtate sa prečo má práve tento Etiópčan pre hnutie tak veľký význam? Prezradím vám. Začiatkom 20.storočia zakladateľ rastafariánstva Marcus Garvey (považovaný na Jamajke za druhého Jána Baptistu) predpovedal, že čoskoro sa v Afrike zjaví nový panovník čiernej pleti a ten bude Mesiášom. Práve tým sa v očiach rastafariánov teda stal Haile Selassie, ktorý je považovaný súčasne za vzdialeného potomka biblického kráľa Šalamúna a týmto spôsobom je prepojený aj so samotným Kristom.

Napriek tomu, že Selassie v roku 1975 zomrel, podľa prívržencov hnutia žije dodnes a čaká na súdny deň. Je uctievaný rovnako ako proroci Starého Zákona, Mojžiš a Eliáš. Paradoxné pritom všetkom je, že Selassie sa za Mesiáša sám nikdy nepovažoval.

Fotografia: © BigStockPhoto.com