Skutočné kokosy na snehu

Komédia o jamajských bobistoch, ktorú svetu predstavilo štúdio Walt Disney Pictures v roku 1993 patrí k najúspešnejším filmom so športovou tematikou vôbec. Kokosy na snehu pravidelne vysielajú aj slovenské televízie a pre mnohých z nás sa tak tento film stal obrazom Jamajčanov. A hoci vychádza zo skutočných udalostí, niektoré časti histórie film trochu pozmenil a skôr sa nimi inšpiroval, než by doslova preniesol na plátno. Pozrieme sa preto na vlások tomu, aký bol skutočný príbeh Kokosov na snehu a k čomu naopak nedošlo, hoci sa to vo filme objavilo.

Idea o jamaských bobistoch sa stáva realitou

Dvaja americkí hľadači talentov George Finch a William Maloney prišli ako prví s myšlienkou, že ideálnymi bobistami by boli šprintéri. V honbe sa bežcami, ktorí by sa do ich bobov posadili sa tak dostávajú na Jamajku, kde už mali rodinné a obchodné známosti a súčasne im tunajší populárny šport v pretekoch kár pripomínal bobovanie. O svojom nápade sa im však najlepších jamajských bežcov tých čias presvedčiť nepodarilo a tak ďalej skúšali šťastie medzi vytrénovanými jamajskými vojakmi. Tu posádku svojich bobov skutočne našli, hoci sa menami ani charakterom na tú filmovú nepodobala. Jedným z jej členov sa stal vojenský kapitán Dudley „Tal“ Stokes, ktorý sa k bobistom dostal skôr z poverenia nadriadeného plukovníka, než z vlastnej vôle a veľkého záujmu.

Skutočná podpora a skúsenosti Jamajčanov

Finch a Maloney súčasne budúci jamajský bobový tím podporovali aj finačne a nebolo preto potrebné, aby sa jeho členovia snažili získať peniaze na svoju výpravu všetkými možnými prostriedkami tak ako sme to mohli vidieť vo filme. Pre tím sa im podarilo získať aj profesionálnych trénerov, ktorí za nimi prišli na Jamajku. Podľa filmu, to vyzerá tak akoby jamajský bobisti mali pred príchodom na zimnú olympiádu v roku 1988 v Calgary len minimálne skúsenosti s týmto športom. Reálne však na svojej vojenskej základni veľa trénovali celé mesiace pred odchodom do Kanady, pri jazere Lake Placid v USA a tiež sa zúčastnili bobových súťaží v Rakúsku.

Postoj verejnosti a záverečná jazda

Kokosy na snehu tiež hovoria o tom, ako sa tímy ostatných krajín Jamajčanom posmievali a nebrali ich za vážnu konkurenciu. Pre väčšinu účastníkov aj divákov však boli naopak vítaným osviežením hier a získali si veľkú obľubu aj medzi médiami, ktoré im vo svojich prenosoch venovali značnú pozornosť. Keď sa im dokonca poškodila časť výbavy, ďalší súťažný tím im požičal svoju, aby tak nebola ohrozená účasť Jamajčanov na olympiáde.

Ani záverečná jazda sa neobišla bez zmien a zatiaľčo Disneyho verzia tvrdí, že zlyhanie bobov spôsobila technická vada, tá reálna sa skôr prikláňa k tomu, že išlo o chybu vedúceho vodiča bobov. Ten sa deň pred pretekmi zranil a pri bobovaní potom stratil kontrolu nad vozidlom. Potom čo sa napokon rozbehnuté boby konečne zastavili, zranení bobisti boby dotlačili do cieľa, nenadvihli ich, ako sme toho boli svedkami vo filme.

Neskoršie úspechy jamajských bobistov

Po svojom prvom výstupe na olympiáde sa jamajský bobový tím stále zlepšoval, v krajine vznikla Jamajská bobová federácia (Jamaican Bobsleigh Federation) a Jamajčania sa objavili aj na zimných olympiádach vo francúzskom Albertville (1992) a v nórskom Lillehammeri (1994). Tu sa im dokonca podarilo skončiť na peknom 14. mieste, čím sa umiestnili lepšie ako Američania a Rusi. Jamajský bobový tím sa vo svojej vynovenej podobe zúčastnil aj zimných olympijských hier v ruskom Soči v roku 2014.

Fotografia: Wikimedia.org